sirien píše:
v nemž cítím takovou lehkou pachuť snahy vyzvednout se nad ostatní druhy
pravdu díš, siriene
všimol som si x-krát, že mnohým ľuďom sa nepáči, že sú koniec koncov tiež len zvieratká (často horší :D)
po tom, čo ich necháš žiť so zvieratami (ideálne je niečo "psychologicky bližšie" {a to radšej kooperatívny pes, ako cholerická kúsavá drzá opica}, pokiaľ je subjekt menej ... empatický), príde k separácii, kde tí, čo predsa len skôr nemajú náboženský background biblického typu ("neprírodné" náboženstvá, človek ako "pán tvorstva") uznajú, že medzi jednobunkovcom - mnohobunkovcom - chordátom - cicavcom - človekom je de facto plynulý prechod aj na psychologickej úrovni; tí, u ktorých tvorí "biblický background" značnú časť ich osobnosti, na mňa často (nie všetci!!! taká jane startrekovna nemá problém) pôsobia dojmom, že zvieratá sú psychicky fakticky nulitné, pretože sa nemodlia!
v záujme objektivity musím poznamenať, že neprekročiteľnú hrádzu medzi človeka a zvieratá stavala aj ateistická veda, na druhej strane nazvať medveďa bráchom dokáže asi každý druhý indián
napadá ma taká otázka - zvieratá spolu celkom isto komunikujú, od akého štádia môžeme hovoriť o jazyku?
Jerson píše:
Zvykej si.
Dúfam, že nie...
Ja si ako chemik neviem zvyknúť na veci typu: za jed považujeme látku, ktorá spôsobuje smrť 50% súboru testovacích človekov v dávke menšej ako 10 g. Metanol, bežná to látka, vznikajúca bežne v prírode, je vraj zvlášť nebezpečný jed, pretože sa ním zvyknú otráviť vypatlaní degeši, ktorí nemajú mentálne schopnosti na to, aby rozlíšili metanol/etanol. Pritom jeho toxická dávka je iste cez 20 g. Takže je to len látka zdraviu škodlivá. Kolega do jednej syntézy aerogélu potrebuje 4 l, pričom na konci syntézy sa urobí niečo, z čoho sa síce nikomu nič nestane, ani nemôže, ale keby to vedel hygienik, asi by ho vystrelo. Navyše musí strácať čas pri nákupe, spotrebe, etc. úplne zbytočnými papierovačkami.
Alebo. Čistá kovová ortuť, ako vieme, je látka chemicky fakticky inertná a de facto netoxická. To, že sa z nej poseriete, nie je toxicitou, ale tým, že tie guličky pri jej hustote proste šteklia črevo. V stredoveku sa bežne liečila zápcha tým, že sa dalo vypiť pacošovi 2-3 deci (= zo 3 kilá!!!) Hg. Jasné že to pomohlo s výnimkou tou, ak príčinou zápchy bol napr. nekrotizujúci ileus. Tam to vlastne pomohlo tiež: Hg pretrhla nekrotizované črevo, do brušnej dutiny sa vyliali hovná a dotyčný umrel na zápal pobrušnice - a to skôr, ako by tým istým mechanizmom umrel o niekoľko dní! Toxické sú pary Hg, lenže - Hg sa nejako netúži vyparovať. Dokonca ani za zníženého tlaku, práve preto sa používa ako pracovná kvapalina vákuových aparatúr, plynojemov, difúznych vývev atď. Takže nebezpečie je len tam, kde sa Hg privádza do varu (cca. 360 °C) - pozlacovanie amalgamáciou (prvá masová otrava Hg bola asi pri pozlacovaní kopuly Isaakievského soboru v Peterburgu za Petra II.) a pod. Často proklamovaná toxicita amalgámových plômb je tiež len rozprávka - jednak je tam tej Hg len toľko, aby sa to dalo vymiešať (cca 6-8%) a druhak, Hg je neurotoxická. Ale! Kedy zdochne ošetrený zub? Keď mu odumrie nerv! No a ak si porovnáme prežitie zuba ošetreného Hg výplňou a zuba s nejakou polymérnou výplňou, tak tie polyméry napriek tomu, že sa pod ne dáva izolačná cementová výplň, spôsobujú smrte zubov ako na bežiacom páse, zatiaľ čo zuby s amalgámovou výplňou sú vitálne dlhé roky. Ak sa pozriete do huby stomatológovi, veľmi pravdepodobne sa mu v nej - bude černať amalgám.
Dôsledkom uzákonenia Hg za strašne toxickú látku, ktorej sa treba za drahé peniaze zbavovať, sú 4 veci. a) niekto kto je kamoš s poslancami, ktorí to odklepli, má firmu na likvidáciu toxického odpadu a mastí si vačky; b) akademické prostredie nadáva kvôli kope byrokracie a náletom hygienikov, c) priemysel si proste environmentálne pokuty zakalkuluje imperialisticky pružne do end user prices, d) pokiaľ komerčná firma napr. likviduje polarografický labák, ktorý zdedila po nejakom ešte socialistickom podniku, tak zas bude v telke niečo o tom, ako firemani v skafandroch akčne nakladajú nájdenú pohodenú fľašu s Hg do kontajnera a nejaký oblekáč hřímá spoza kecpultu. Pritom keďže Hg je prvok pomerne vzácny a celkom ľahko prečistiteľný a plne recyklovateľný, mala by sa proste VYKUPOVAŤ a po rafinácii RECYKLOVAŤ.
Podobných ekokokotín je na mraky. Obzvlášť ak sa spojí rádiofóbia s ekologizmom vznikajú zaujímavé situácie, pričom matka príroda, ktorá zarábala živú hmotu v prostredí s maybe 10násobným radiačným pozadím (a reparačné mechanizmy DNA ho v pohode zvládajú) len s úžasom krúti hlavou. Pritom nebyť rádiofóbie, tak antropogénne skleníkové emisie by už zo 50 rokov utešene klesali.