Argo: hrabal som sa trochu v staročeských spisoch a čeština bola vtedy aspoň tak "na oko" podstatne bližšia slovenčine (a mäkšia) ako dnes - napr. ešte aj Hus znie veľmi povedomo a to je de facto už zlom do modernej češtiny (ale kadejaké zlomy môžeme tiež brať s rezervou: uvádza sa, že Villon bol tiež na nejakom prelome od starofraniny k modernej franine... skúste to dať v origináli prečítať dnešnému Parížanovi a uvidíte... "Cy gist et dort en ce sollier, qu'amours occist de son raillon, ung povre petit escolier, qui fut nommé Françoys Villon" - na to mi už x Frantíkov povedalo že nerozumie). Aj keď ktovie, ako vraví jeden známy, ako skutočne zneli staré resp. mŕtve jazyky asi nezistíme, keďže nemáme ako chytiť živého Franka, Sasa či Slovena. Nicméně mám tu Stanislavove učebnice staroslovienčiny (odhliadnuc od toho, že je to umelý jazyk), kde spomína aj vývoj jazykov v oblasti a na základe komparatívnej lingvistiky prichádza k záveru, že moravské dialekty sú v podstate slovenčina a to je v podstate ďalšia možnosť ako ohraničiť jadro VM. (Mňa práve omráčil poznatok, že východná a západná slovenčina sú príbuznejšie vzájomne ako so strednou slovenčinou, za čo môže iná migračná trasa, ale keď som si prečítal zdôvodnenie a zamyslel sa nad tým, asi to tak bude.)
Zaujímalo ma, ako to korešponduje s archeologickým vymedzením. Teoreticky by mohlo, lebo v oblasti VM bolo už v takom 8. stor. nejaké kmeňové rozdelenie minulosťou a mali už tak 200 rokov na jazykovú homogenizáciu, čo ďalej smerom Čechy ešte nebolo aktuálne tak do 2. pol. 9. -10. stor. (ako si vravel - väčší vidlákov a stále prítomné kmeňové delenie).
Jeden fakt je, že ak prídem na Slovácko či Valašsko, mám menší pocit, že počujem "iný jazyk" ako napr. na Záhorí.
Pre zaujímavosť, Stanislav tam dokumentuje osud, ktorý staroslovienčinu stretol vlastne okamžite, ako tí dvaja grécki mamľasi prekročili Dunaj :) keďže sa tu predsa len kvákalo inak, ako dole, milá stsl. sa okamžite začala zasierať slovenskými výrazmi (počul som, že Kyjevské listy sú žiarivý príklad listiny krásne kontaminovanej "veľkomoravizmami", zatiaľ som nečítal, nemôžem potvrdiť, len mi to príde trochu divnô, keďže je to liturgický text a tam by som "národné vplyvy" najmenej čakal).
Čistá "starobulharčina" je tak vlastne len to, čo si tí dvaja komici pripravili už doma. (Ale celý fakt s importom umelého jazyka na základe južnoslovanskom do oblasti západoslovanskej a neskôr východoslovanskej, pričom všade sa úspešne používal, svedčí o tom, že rozdiely museli byť menšie ako dnes - dnes je napr. bulharčina pre západných aj východných Slovanov asi najproblematickejší jazyk!)
Ad vplyv obrodenia... niečo podobné sa dnes deje v Yugo... celú záležitosť s vydelením chorvátčiny voči srbčine resp. srbochorvátčine má na krku veľmi nedávna minulosť a za všetkých jedno meno: Franjo Tudjman.