Obould Mnoho Šípov

Najmocnejší orčí náčelník na celom Faerune a história jeho pevnosti a klanu.
Napsal Dryden

Vzostup Citadely Mnohých šípov

Na povrchu ležiaci Felbar bol pôvodne jednou z trpasličích citadel Delzounu, ktorého kráľovstvo v Temných ríšach sa rozpadlo v roku -100 DL. Bol jednou z citadel, ktoré prežili pád Delzounu, trpaslíci ho však kvôli upadajúcim ťažobným aktivitám nakoniec aj tak opustili. Počínajúc rokom 273 DL sa začína sťahovanie felbarských trpaslíkov do Myth Drannoru a krajín ležiacich za ním. Približne v roku 1050 DL, keď citadelu opustili jej poslední obyvatelia, ju s požehnaním trpaslíkov ovládlo Striebrolunie a umiestnilo tu 3 000 svojich vojakov. Striebrolunčania ju chceli využiť ako základňu pre výpravy do Chladného lesa a Ľadových hôr ležiacich severne a východne od Priesmyku mŕtvych orkov. Dúfali, že tam nájdu obrovské stromy vhodné na stavbu lodí a nové zdroje zlata a neustále vzácnejšieho striebra.
Orkovia z Ľadových hôr na to nanešťastie mali iný názor. Ľudia sa od ich príchodu do Citadely stali terčom častých útokov. O nejakých 50 rokov v roku 1104 DL sa z Priesmyku mŕtvych orkov vyvalila orčia horda tak početná, že obrancov proste prevalcovala. Ani jedna zo strán nedbala na straty. Bitka Mnohých šípov trvala viac než štyri mesiace a skončila pádom Citadely Felbar a úplným vyvraždením zvyšku jej posádky. Približne 40 000 orkov sa natlačilo do mesta, premenovaného na Citadelu Mnohých šípov, ktoré slúžilo ako príklad toho, ako si orkovia dokážu podrobiť slabšie národy juhu.
Jeden z tých, čo bitku prežili, čarodej, ktorý unikol pomocou teleportu, povedal, že orkovia „sa proste vrhali proti hradbám. Zabíjali sme ich šípmi....zhora sa na nich sypali šípy a orkovia boli na sebe tak natlačení, že žiaden z nich nemohol minúť. Nakoniec sa však všetky naše šípy a kúzla minuli. Tou dobou už bolo toľko mŕtvych orkov, že tí živí začali z ich tiel kopiť hromady pri našich hradbách. Tie kopy boli tak vysoké, že sa po nich dalo vyšplhať a prebehnúť na naše cimburia. Koniec už potom nebol ďaleko.“
Od dňa tohto krvipreliatia, známeho ako Bitka Mnohých šípov, mesto ovládali orkovia. Po mnohých krvavých sporoch sa Obould, obrovský, plešatý ork, ktorý vraj vzrastom dvakrát prevyšoval priemerného orčieho bojovníka (medzi jeho predkami bol pravdepodobne nejaký obor) vyhlásil za Kráľa Oboulda I. Mnoho šípov. Pretože bol prvý zo svojej línie, sľúbil vernosť orčím kráľom z Ľadových hôr, ktorí ho podporovali. Obould si svoj trón udržal najmä preto, že bol zdanlivo imúnny voči všetkým jedom, ktoré si jeho protivníci dokázali zaopatriť a tiež preto, že uzavrel obozretné spojenectvo so zlými ľudskými mágmi a mozgomormi z Temných ríší. Zároveň však starostlivo plnil požiadavky svojich šamanov, takže ho nikto nemohol obviniť z toho, že by vymenil bohov svojich predkov za mágiu cudzincov.
Počas nasledujúcich 250 rokov Citadele vládla dlhá rada orčích monarchov, plieniac svojich susedov a poskytujúc relatívne bezpečné útočisko pre orkov z Divokého pohraničia. Na oplátku platil každý kráľ určité poplatky orčím kráľom z Ľadových hôr. Keď si však Citadela upevnila svoju pozíciu a stala sa mocnosťou, s ktorou bolo treba počítať, táto vernost sa prejavovala už len ako výmena darov a sľubmi o prehĺbení obchodných vzťahov.

Pád Citadely Mnohých šípov

Dnešný Obould Mnoho šípov je potomkom orka, ktorý bol prvým majiteľom tohto mena a dobyl Citadelu Mnohých šípov. Už od jeho mladosti si adepti Citadely Mnohých šípov všimli, že Oboulda čaká veľká budúcnosť. Bol bystrejší a predvídavejší ako väčšina jeho súkmeňovcov, vykonal mnoho úloh pre svojho otca (a kráľa) a kmeňových kňazov a nakoniec zabil svojho otca a ovládol celý kmeň. Čelil vyzývateľom a z bojov vyšiel víťazne len s niekoľkými ozdobnými jazvami. Obould sa stal hrozivým bojovníkom, zdatný v bojovom umení a schopný zúrivého besnenia. Obould má v súčasnosti štyri manželky (a minimálne jednu milenku, vrahyňu Numat Zmiju) a osem synov, vrátane jeho dediča menom Urlgen Trojpäsť, ambiciózneho Skrauta, kňaza Brymoela a zúrivého Ugreta. Vie, že čoskoro nastane čas, keď bude musieť svoj trón brániť pred jeho ctižiadostivými potomkami a je na to pripravený.
Po mnoho rokov vládol Obould v Citadele a plánoval rozšírenie svojich dŕžav. Na sklonku leta roku 1367 DL však z Chrbtice sveta zostúpila obrovská orčia horda, ktorá mala v úmysle okľukou prejsť smerom na juh do bohatých krajín Severu. Táto horda, vedená kráľom Greneirom sa prevalila pomedzi Mesačným a Chladným lesom a zastavila sa pri Citadele Mnohých šípov. Obould bol vystrašený vidinou inej orčej hordy, hoci vedel, že by mali postupovať spoločne proti ľuďom Severu a démonom z Pekelnej brány.
Obouldovi kmeňoví šamani však predpovedali zradné dobytie Citadely – a povedali kráľovi, že bude vyhnaný inými orkami. Bol to preto temný deň, keď sa kráľ Greneir a jeho 150 000 rokov zjavili pred bránami Citadely. Kráľ Obould ohlásil svojim nasledovníkom, že táto horda bola poslaná, aby ich vypudila z ich domova a urobila z nich potulných požieračov zdochlín. Prisahal, s Grúmšom ako svedkom, že týchto zradných orkov pozabíja „ako elfov počas ich slávnosti“.
Podobne ako pri bitke spred tristo rokov sa 40 000 orkov v Citadele udržalo približne štyri mesiace. Na vysoké hradby pevnosti sa valil útok za útokom, útočiaci orkovia však strácali oveľa viac mužov ako obrancovia. Následkom životných podmienok za hradbami – ktoré ani na začiatku neboli bohvieké – sa však rady obrancov začali ďalej stenčovať.
Bitka o Citadelu Mnohých šípov vyvrcholila počas prvého týždňa Uktaru. Keď sa na zhromaždených orkov začal zľahka znášať ďalší sneh, kráľ Greneir vrhol celý zvyšok svojej armády proti Citadele, rozbil jej brány a zahájil poslednú bitku o Citadelu.
Zatiaľčo obaja orčí kráľovia hľadali jeden druhého na cimburiach, Citadela začala horieť. Orkovia, ktorí prežili bitku, dodnes hovoria o nadľudskej zručnosti oboch kráľov, keď spolu bojovali pred ich prizerajúcimi sa oddielmi. Kráľ Obould nakoniec Greneira prebodol svojim mečom, hoci bol sám vážne zranený.
Orkovia sa znova vrhli do bitky a kráľ Obould ušiel na Sever, aby sa ukryl v Chrbtici sveta. Z dymu a snehu sa totiž vynorili koneční víťazi celého konfliktu: trpaslíci z klanu Vojnovej koruny posilnení vojenským oddielom zo Striebrolunia. Títo noví útočníci sa dnu vovalili cez rozbitú bránu a vyhnali vyčerpaných orkov do divočiny. Kráľ Emerus Vojnová koruna bol slávnostne usadený na trón a Citadele bolo navrátené jej staré trpasličie meno Felbar.
Kráľ Emerus sa pretĺkol prvou mrazivou zimou, kým jeho rady nedoplnilo ďalších šesťsto štítových trpaslíkov. Čoskoro nato sa Felbar spojil so Striebroluním, trpasličími dŕžavami Siene mitrilu a Citadela Adbar a viacerými ďalšími mestami a vytvorili konfederáciu Strieborného pohraničia. Klan Vojnovej koruny je v súčasnosti dobre opevnený a rozhodnutý nestratiť svoju citadelu po druhý krát.

Vzostup Pevnosti Čiernych šípov

Po jeho porážke rukou Emerusa Vojnovej koruny v Citadele Mnohých šípov odviedol Obould Mnoho Šípov niekoľko stovák svojich najvytrvalejších, najskúsenejších bojovníkov do tejto opustenej pevnosti vo vysokých údoliach Chrbtice sveta. Na rozdiel od mnohých iných hradov a veží v týchto mrazivých horách bola Pevnosť Čiernych šípov vztýčená otrokmi orkov, ktorí potrebovali pevnosť proti ich početným nepriateľom. Zatiaľčo pôvodní stavitelia pevnosti sa už dávno pominuli, vyhladení v nejakej zabudnutej bitke, pevnosť zostáva. Obould a jeho bojovníci vyhnali obrov, ktorí ju obývali a s nevídanou vervou sa pustili do jej opravovania a opevňovania.
Obould pomenoval svoje nové sídlo Pevnosť Čiernych šípov. Pokiaľ ide o zručnosť, jej stavitelia sa asi s trpaslíkmi porovnávať nemôžu, vyvažujú to však ohromnými masami kameňa, slepými uličkami, primitívnymi pascami a mätúcimi chodbami s ukrytými strieľňami. Pevnosť Čiernych šípov je domovom takmer dvoch tisícok zo štyritisícpäťsto orkov pod Obouldovým velením. Orkovia, ktorí nežijú v pevnosti, obývajú neďaleké jaskyne a opevnené horské dediny, pripravení zvolať svojich bojovníkov na Obouldov povel.
Z tejto pevnosti Obould opatrne zbiera sily na uskutočnenie svojho ďalšieho cieľa – zjednotenia orkov z hôr pod svojou zástavou. Obould zo straty Citadely Mnohých šípov obviňuje nie „hŕstku malých, bradatých bláznov“ (trpaslíkov, ktorí využili príležitosť), ale obrovskú orčiu hordu, ktorá ho obľahla. Horda roztrieštila brány citadely a podlomila silu Obouldových obrancov ešte pred útokom trpaslíkov.
V horách sa teraz zbiera iná podobná horda a Obould čaká, kým sa nevrhne vpred a nepodlomí vojenskú silu Strieborného pohraničia – potom do boja vyšle vlastnú „Armádu šípov“. Plánuje znovu dobyť citadelu a krajiny okolo nej, tento krát je však rozhodnutý nenechať sa premôcť touto novou hordou alebo spojenými armádami a mágiou Strieborného pohraničia.
Keď stojí na tmavých cimburiach jeho horského domova, Obould hľadí dolu na krajiny, ktoré mu budú jedného dňa všetky patriť. Nepochybuje, že tento veľký útok musí nastať, jedinou otázkou je kedy. Hoci je rozhodnutý usadnúť ešte pred svojou smrťou na trón Citadely Mnohých šípov, Obould sníva i o vláde nad samotným Striebroluním. Ak by jeho bojovníci dokázali dobyť všetky kraje severne od Rauvinu, mal by dosť územia, ktoré by mohol rozdeliť medzi svojich ôsmich nepokojných synov – a udržať tak medzi nimi prímerie dosť dlhé na to, aby sa zrodilo impérium orkov Obouldar, odkaz ktorého by prežil aj po Obouldovej smrti. Obould dúfa, že dokáže udržať svojho najstaršieho, najzúrivejšieho potomka Skrauta a jeho bratov Arauga a Brymoela na uzde, zatiaľ čo čaká na príchod (a pád) hordy. Bojí sa len jedinej veci – toho, že po jeho smrti sa jeho synovia pustia do vzájomných bojov a všetko, o čo sa tak dlho snažil, zanikne.
Pokiaľ ide o neho, Obould nečaká, až sa národy žijúce južne od jeho horských dŕžav pripravia na príchod či už jeho, alebo hordy. Vie o obrannom pakte Strieborného pohraničia a teraz sa rozhoduje, ako by sa dalo čo najlepšie udrieť na slabé články obrannej reťaze. Plánuje udrieť skôr, než sa stihnú pripraviť na útok a na to, aby bol úspešný, podniká kroky, o ktorých žiadny z jeho predchodcov ani len nesníval. Počas rokov včlenil do svojho kmeňa ďalšie kmene a teraz má k dispozícii ozajstnú armádu viac než dvetisíc orčích bojovníkov, rovnako ako aj ich ženy a deti. Jeho prieskumníci starostlivo sledujú obranu nepriateľa, vytvárajú mapy oblasť, ktoré majú útočiacim orkom priniesť strategickú výhodu a príležitostne napádajú nepriateľské hliadky, aby otestovali ich silu a získali predstavu o ich bojovej taktike. Usilovné hliadkovanie je tiež pre Oboulda jedným so spôsobov, ako svojich synov zamestnať a udržať väčšinu svojich bojovníkov mimo dosahu ich tajných intríg a úplatkov. Jeho armáda dennodenne rastie, bez prestávky cvičí a tí, ktorí podobným veciam rozumejú, stavajú obliehacie stroje, ktoré majú byť použité proti hradbám južných miest.

Každým dňom sa však Obouldov lebkami zdobený, rohatý trón stále viac otriasa a každý mesiac prinášajú jeho špehovia zvesti o nových zradách a neobvyklých udalostiach v jeho kmeni. V Pánovi Mnohých šípov rastie nepokoj a hnev a čoskoro nadíde čas udrieť, či už s hordou alebo bez nej. Čoskoro bude musieť podniknúť niečo rozhodné, inak sa klebety o jeho slabosti a zbabelosti objavia pri každom táborovom ohni v Pevnosti Čiernych šípov.
Nezávisle na tom roku 1371 DL začali orčie skupiny nájazdníkov, pravdepodobne povzbudené rastúcimi klebetami o vojne medzi kráľom Obouldom a mestami Severu, tvrdo útočiť na karávány mieriace z Everlundu po Everlundskej ceste na juh a Obouldove oddiely prenikli až po Záveje. Obould tiež úspešne vyjednával s mnohými netvormi vrátane okrídlených perytonov na východných hraniciach jeho ríše a ľadovými obrami slúžiacimi runovej kúzelníčke Gerti Oreldottr. Obould v srdciach na Severe budí taký strach, že mu svoje služby ponúhli dokonca aj nihilistickí Mnísi zdĺhavej smrti.
Národy Strieborného pohraničia si dobre uvedomujú, že Obould tam vonku niekde je. Jeho meno vyvoláva ostražitosť u mestských hliadok a strážnikov Severu. Vodcovia Strieborného pohraničia dostávajú prakticky denne nové správy o tom, že orčie hordy, ktoré tak často narušovali mier a prosperitu ťažko vydrenú ich predchodcami, sa znova pripravujú na vojnu. Mnoho z pamätníkov v oblasti múdro poznamenáva, že Sever je už „zrelý“ na ďalšiu orčiu inváziu.
Pravdu povediac, Vznešená Pani Alustriel rovnako ako aj kráľ Bruenor zo Siení Mitrilu si uvedomujú, že Strieborné pohraničie nemusí byť schopné obrániť každého člena svojho zväzku v prípade veľkého útoku kráľa Oboulda či porovnateľne silného protivníka. Veľmi ľahko sa môže stať, že keď horda orčieho kráľa konečne príde, konfederácia bude nútená posilniť obranu jedného mesta na úkor druhého a prakticky tak niektoré obetovať, aby mohol byť zachránený zvyšok. Hoci táto taktika je v čase vojny bežná, Alustriel i Bruenor chápu, že zvyšok Strieborného pohraničia to nebude ochotní prijať, takže túto časť plánov držia zatiaľ v utajení.
Na Sever sa blíži vojna, ktorú prináša bystrozraký orčí barbar s planúcim mečom.
Pozn prekladateľa: Hodnoty Oboulda ako postavy uvedené vo Forgotten Realms: Campaign Setting už nie sú aktuálne. Obould sa stal nositeľom Grúmšovho požehnania, následkom ktorého sa mu zvýšila Sila, Obratnosť, Múdrosť rovnako ako aj úroveň. Obouldova nebezpečnosť tak narástla z pôvodných 9 na hodnotu niekde okolo 18. Pre ďalšie informácie odporúčam Hunters Blades Trilogy od R.A.Salvatoreho.
Článok sa v originálnom znení nachádza na stránke www.wizards.com, jeho autorom je Thomas M. Costa.
- převzato z CzechDnD reloaded -
Napsal Dryden 03.07.2006
Zaslat reakci na článek
Velikost okna: [1] [2] [3]
Tagy:
Vaše IP adresa není z "bezpečných" adres. Příspěvek se odešlou pouze se správně opsaným kódem. Pokud nechcete opisovat kód, můžete se přihlásit (pokud nemáte účet, nejprve se zaregistrujte), nebo nám poslat informaci na PM a my Vaši IP adresu přidáme.
Věděli jste, že...
Na d20.cz můžete mít svůj vlastní blog. Pokud chcete napsat o nečem, co alespoň vzdáleně souvisí s RPG, můžete k tomu využít našeho serveru. Tak proč chodit jinam? >> více <<
Jak se chovat v diskuzích
Přehled pravidel pro ty, kteří k životu pravidla potřebují. Pokud se umíte slušně chovat, číst to nemusíte. >> více <<
Formátování článků
Stručné shrnutí formátovacích značek zdejších článků, diskuzí, blogů a vůbec všeho. Základní životní nutnost. >> více <<
ČAS 0.14985299110413 secREMOTE_IP: 54.227.136.157